O čom chcem dnes dopekla písať zase?
Neviem. Ale vlastne viem len neviem ako vyjadriť to čo chcem bez toho aby to znelo zúfalo, hlúpo a ešte raz zúfalo...
Takže
Kde bolo, tam bolo, bolo ako bolo (čiže úplne napi..zzu) žilo jedno dievča (cháp význam ako len teoretický) ktoré si žilo svôj rutinný o ničom život v celku spokojne a na svoj pomer štastne. Malo úplne nahovno školu do ktorej každé ráno pravidelne nestíhala autobus, zaspávalo v autobuse, pravidelne preklínala vrátničku ktorá ju po stýkrat opäť svojou prítomnosťou vytáčala a dalej sa opúštala v triede de prežívala do pol 3. Ale nemôžem byť len čierno-bielo vidiaca, v škole sa sem tam dejú aj zaujímavé veci. Niekedy. Výnimočne. Klamem asi..
Po škole obligátne došlo domov, kde po celom dni sa tešiac na aký taký obed ktorý samozrejme nenašla často (viete si predstaviť to sklamanie a hlad keď si človek z vlastnej lenivostti nespraví desiatu, dojde hladný domov a tam nič?! zastrelte ma..) sadlo si s tým čo našlo pred telku a kukalo o ničom progamy ktoré sa časom podobajú jeden druhému ako vajco vajcu.
Šlo do roboty robiť tú istú rutinnú prácu ako každý deň (dúfajúc že už bude piatok!) a večer šlo domov ospršilo sa, najedlo, vtiahlo sa do víru facebúku a šlo spať. A toto dievča milí čitatelia si predstavte že takto raz ráno našlo správu od chlapca. Obyčajný chlapec jej napísal a dievča malo komplet obratený celý tento rutinný život. Tešilo sa do školy kedže počas učenia mohlo chytať wifinu a písať chlapcovi ako otrasné to je v škole a prežiť tak do pol 3 v škole. Zdôverovalo sa mu s tým ako každé ráno nestíha autobus, že opäť nemá desiatu a že pravdepodobne nebude mať ani obed. Dokonca prežilo aj prácu a išlo z nej tešiac sa na dalšiu správu od chlapca. Postupne sa jej život začal dávať dokopy, črtalo sa niečo pekné a aj ked malo rado všetky svoje kamarátky niekedy už jej ozaj liezlo na nervy to neustále počúvanie jej zadaných kamarátok, ale tentokrát nie pretože tajne dúfalo že možno čoskoro medzi ne bude patriť aj ono.
Lenže čo sa nestalo! obrovský zvrat (napínavá hudba v pozadí) nevyšlo to tak ako si dievča predstavovalo (obrovský šok!) Prosto dievča bolo veľmi naivné a vždy v dobromysliace v ľudoch a tak sa stalo že chlapa si tak trošku zidealizovalo ako v slušného, zlatého, dobrého a nikdy neubližujúcemu dievčatu. A tak sa stalo že chlapec a dievča sa po mesiaci písania rozhodli že sa konečne stretnú, aj sa stretli a tam to aj skončilo. Dievča bolo namotané a chlapec namotal. Chlapec ani namotaný nebol a pravdepodobne si ani neuvedomil čo vykonal ale dievčatu bolo smutno. Je mu smutno, Je MI smutno. Stále..
A preto drahí moji všetci aj keď som si prisahala že sa nikdy viac nenamotám a nebudem sa upínať na nikoho stalo sa. Čo už. Sprostá som. On je sprostý. Ba aj horšie!
A tak sa dievča vrátilo späť k svojmu rutinnému životu, k počúvaniu problémov kamarátiek ktoré predstiera že ju zaujímajú a čakajúc kým tento celý pocit osamotenia prejde.
A vlastne toto je taký menší výlev, pretože každý takéto veci rieši inak a ja sa prosto potrebujem vypísať. Rovnako ho potrebujem poohovárať z každej strany. A v poslednom rade si zapnúť PS3 a pobrať všetky násilno bojové hry a predstavovať si jeho miesto mojich protivníkov. A čo. Tak mu treba.
Čus(š)
2024 ©