!Nepovinné!
kedže som dnes asi po 3 hodinách neuspešného hladania denníka z čias spred 3 rokov ked som bola silná 15-násťka sklamaná pretože by ma zaujímalo čo som vtedy písala. Avšak našla som teda ak to môžem nazvať denník ked som mala 11 a to som bola z môjho terajšieho pohľadu riadne mimo...
"volal sa Lukáš a mal 14, bol višý (chyba je zámerná), a mal blond vlasy . Možno mi dá aj pusu. Drží ma rukami okolo pásu. Tento týžden je najkrajšý v mojom živote a on je moja naj láska."
Bože. A tu sa vyvinul môj vzťah k chlapcom. Táborové lásky hmm..
Ale ked si tak spomínam bol tu ešte jeden?. Boli sme na chate s rodičmi a šli sme niekam na túru. Len si pamätám že mal pasikavé tričko, v ruke kýblik. Mohla som mať 8. Pekne krásne som sa k nemu odšuchtala a mojim rodičom som spôsobila stres najväčší kedže ma hľadali po celej dedine. Tuším sa vtedy odohrala aj moja prvá pusa...jéj.
Ak mám v mojich extra bohatých skúsenostiach s chlapmi pokračovať asi skončím na ZŠ. Nebol to chalan pri ktorom by ste si povedali "váu tak toho chcem" a určite by ste to nepovedali v prvej triede. Maximálne by ste si prisadli do lavice a požičiavali si ceruzky. Nepamätám si presne detaily ako vyzeral ked bol menšejší ale viem že od 1. triedy sa to somnou ťahalo dlhých 9 rokov! Školská neopätovaná láska. Vždy som to v sebe zapierala, nechcela som mysleť nato ale že vobec. Pämatám si že sme v 5. triede išli spolu do tábora a veľmi som plakala lebo mi povedal niečo veľmi škaredé (už neviem presne čo ale na vécku som bola aspoň hodinu). Dalšie spomienky siahajú do 7. triedy kde sme išli na lyžiarsky. Chodil k nám do izby, bavili sme sa spolu, hrali sme spolu hru kde si mal ybrať tri baby a z nich jedna bude jeho budúca žena (božé to fakt?!) Vybral mňa! jú to bolo radosti samozrejme tichej.
Nepáčia sa mi modré oči. Nemajú hlbku. Pre mňa samozrejme. A on mal modré...bože aký gýč každá baba sníva o blondákovi s modrými očami len ja musim zas bočiť z priemeru. Grr..
Najviac mi na ňom imponovalo že bol vtipný. Nie nasilu a ani trápny ale vtipný. A mali sme sa o čom baviť.
Dalej to pokračovalo v 8. triede kde sme šli na celotýždnový výlet niekde na východ. Turistika no. Chodil k nám aj s chalanmi na izbu, boli ako šalený (ešte teraz mám fotky hanby) Zvrtlo sa to ked som bola na vedlajšej izbe a u nás sa hrala pravda skutok odvaha (klasika) Zrazu za mnou došla spolužiačka že (volajme ho) Erik sa priznal že je do mňa. Prvá reakcia?
"Čoo--o? to fakt? ale riť...to je debil..hahahaa" zamrzla som. Bože mala som 13 reakcia je opodstatnená.
Baby mi už predtým vraveli že na ma pozerá, sama som si všímala že sa usmieva a sama som si vsugerovávala že na mňa myslieva. Hovňo
V 9. to bolo všetko strašne rýchle a uponáhlané a proste ja si ani na jeden okamih s ním nepamatám možno aj preto že žiane neboli. Nič. Finito. Koniec.
Dalšia láska? Autobusová.
Začala som chodiť na strednú a pozor prvýkrát busom! Povodne som sem tohto ani nechcela dať ale tak moj milostný život je pestrý no. Kedže som 9 rokov nebola v kontakte s okolím mojho domova (tým myslím dedinčanov ofc.) dosť ma prekvapilo kolko mladých ludí tu býva. A dobrovolne. Viem že som nastupovala zaroven s ním a ma pustil, bola som tak mimo že ked som davala autobusarovi penaze za lístok celá penaženka mi vypadla (expert na trapasy no.) Zohol sa a začal mi ich zbierat. To je asi jediný kontakt s ním. Bolo to také chvílkové pobláznenie. Teraz už ani nevnímam kedy nastupuje a či vobec on.
A posledný ošial z mojej strany o ktorom som už písala bol chalan z akcie jednej. Dost intenzívne (asi 2 týždne) som z neho bola mimo. Nechce sa mi to rozpisovat neni čo. Ako prislo tak aj odislo.
Pripadám si ako malé dieta ked mu zoberete hračku. Akurát ja som taký prípad že sa o nu nebudem rvať ale najdem si inú. Na chvílku. Velmi malú, väčšinou platonickú. Takéto ošiali zažívam často, najma ak pozerám niaky film,serial a je tam niaky fú chlap. To som mimo ešte dva dni potom.
Toto je len z mojej strany a len to čo som si spomenula za tú chvílu, boli aj z opačnej strany, niektoré také iné onaké každý to pozná. Ja už neverím na lásku, nie na takú pravú,romantickú alá amerikáno filmy. Že sa dvaja na seba pozrú a vedia že su si sudený. Alebo že i po rokoch na seba nedokazu prestat myslieť. V to neverím. Neberiem vám ilúzie ale mne už sa odobrali.
Dnes v noci sa mi snívalo akurát o onom chlapcovi zo ZŠ. Že sme sa stretli a celé to bolo také reálne. Videla som ho raz odkedy som odišla zo základky. Zmenil sa. Smejem sa...musím pretože ked tak nad tým rozmýšlam tak po celej tej dobe som zistila že som bola len raz zalubená a to donho. A asi ešte som. Zmierená s tým že už stačí som sa rozhodla že naozaj stačí!
Bože aká som depresívna! A tie výkričníky to len zdoraznujú!!! Fascinuju ma!!! :F
Dobře bobře končím už a slubujem že toto je naposledy čo som sa takto spustila. Odteraz veselost zo mna len srší ;)
2024 ©